Skládkou vyhodeného nábytku modelujem situáciu z povodní v južných Čechách (2002). To, čo vytváralo kulisy pre domov, ostalo po veľkej vode len hromadou odľudštených  predmetov. Existenčná podmienka rovnováhy medzi nedostatkom a nadbytkom vody sa v kontexte novembrových záplav v Benátkach (2019) s naliehavosťou aktualizuje. V bezmoci slov a chabosti činov vyvstáva otázka, ako chrániť ľudskú civilizáciu a jej kultúrne dedičstvo. S klimatickými zmenami budeme čoraz viac čeliť existenčným výzvam. Dá sa na ne vôbec pripraviť? Relatívna hodnota vecí, krehkosť ľudskej existencie. Záplavová vlna prečistí naše postoje a vzťahy, zmyje rozdiely, kultúrne konštrukty a role. Na okamih nás núdza môže urobiť navzájom si rovnými. Návrat do bezprostredného vnímania reality je draho vykúpený, dosiaľ dôsledne vytesňovaným, resetom života na Zemi. Naše domovy plávajú na vode, prenesene i doslovne. Žijeme na modrej planéte.